Prvé video! Bookla som ubytko úplne inde…

Rovno k veci!!!

Prvú cestu som vyberala veľmi dlho. Chcela som zvoliť hneď čo najzaujímavejšiu destináciu.

Google vie, a tak som sa ho opýtala na NAJPÚTAVEJŠIE MIESTA NA SVETE. Ako prvé mi ponúkol Tulipánové polia v Holandsku, Salar de Uyuni v Bolívii a Hory Tianzi v Číne. Hovorím si, že by to  chcelo niečo veľkolepé – kúpanie sa vo vodopáde, chrliace sopky, spanie v iglu… Potom som si predstavila samú seba, ako by som sa cítila na ich mieste, ako by som sa zbalila, keby som nevedela kam idem a ako by som sa tvárila, keby vystúpim z lietadla a antilopa mi prebehne pred nosom. Hovorím si, že na začiatok ich budem šetriť. 

Vyhľadávala som letenky a narazila na Portugalsko. Napadlo mi, že ak by náhodou čokoľvek na prvej ceste nevyšlo, treba totiž všetko vyskúšať – kameru, porty, spanie vonku, tak nech to aspoň veľa nestojí. Chcela som ich síce poslať ďaleko, ale rozhodla som sa, že to otestujem radšej na lacných letenkách do Fara. 

Kúpila som letenky a potom som zistila, že vo Fare nič okrem drahých suvenírov nenájdu. Odporúčania veľmi dobré neboli, recenzie radili krátku prechádzku, dlho sa tam nezdržiavať , skočiť na autobus a ísť Ďalej. WOOW, to je niečo na skúšku. 

Ja nechápem akým zázrakom som sa plynule preklikla do Porta a pozerám, že aké krásne historické mesto. Našla som na bookingu super ubytko, tak som ho rovno objednala. Predsa len bolo 7 hodín ráno, asi príliš zavčasu, kedy mi ešte nefunguje mozog na 100%. Bežala som zaviesť Amáliu do škôlky, a keď som sa vrátila späť k počítaču, tak som zistila, že som to bookla v Porte. Pozerám, že 550km. Čo? Do kelu. Fakt mi ich bolo ľúto, že priletia do Fara a musia sa presunúť ako keby z Bratislavy do Košíc.

Nuž, dobre, hlavne treba brať život spontánne a s radosťou. 🙂 No a myslím, že nič sa nedeje náhodou. Nakoniec vo Fare videli krásne pláže a obrovské skaliská, z ktorých majú aspoň parádne fotky.

Sorizzo pózuje pred červenými skalami
Marek si všimol zaujímavý výsek v skale v tvare panáčika
Sorizzo a pláž – to je večná láska

A teraz pozor! Porto je fakt pecka mesto. Ktoré treba v Portugalsku navštíviť. Hlavne ak ste fanúšik Harryho Pottera ako náš Marek, ktorý mal v navyše ešte aj tematické ponožky. V 90tych rokoch žila J.K. Rowling v Porte niečo cez dva roky, vyučovala tam študentov angličtinu a zaľúbila sa do novinára, s ktorým má dcéru Jessicu. Okrem toho našla práve v Porte inšpiráciu a pustila sa do vytvárania sveta Harryho Pottera. 

Miesta, ktoré navštevovala sú napríklad kaviareň MAJESTIC CAFÉ, Swing Club, Platform 9 3/4, Fonte dos Leoes je fontána v podobe okrídleného leva, ktorou sa Rowling inšpirovala do erbu Chrabromilu (foto Mareka v mikine, foto fontány).  A ďalšie miesto spojené s touto témou, ktoré chalani aj navštívili, je jedna z najkrajších knižníc na svete – Livraria Lello. Vo vlogu sa dozviete viac o tom, že sa tam nemôže nakrúcať, preto im nezostalo nič iné, ako opäť urobiť len pár pekných fotiek. No ani zďaleka nie je Porto najznámejšie len Harry Potterovskou mániou. Je to druhé najväčšie mesto Portugalska s podmanivou historickou atmosférou. Má cca 237.000 obyvateľov.

Ľudia sa často mylne domnievajú, že Porto sa nachádza na oboch stranách rieky Douro. V skutočnosti sa rozprestiera na jeho severnom brehu a na južnej strane sa už dostávame do mesta Vila Nova de Gaia. Tieto dve časti spája šesť rôznych mostov. A po jednom z nich kráčali aj Marek so Sorizzom. Cez Porto prechádzajú tri historické električky. Tá najznámejšia s číslom 22 má začiatok neďaleko vlakovej stanice Sao Bento, ktorá má nádhernú kachličkovú výzdobu s rôznymi výjavmi z histórie.

Sorizzo pristihnutý ako fotí najznámejší most v Porte 😀

Myslím, že stále by bolo čo rozprávať o tomto krásnom meste, ale poďme k jeho fekáliám. Sú v ňom totálne veľké čajky. Ked’ si vás nejaká vytipuje, ako napríklad nášho Mareka, tak takú šupu si len tak servítočkou spod kávovej šálky nevyriešite. Raz vidieť, je ako stokrát počuť, preto si pozrite vlog. 

A ja budem písať radšej o tom, čo sa vo vlogu nedozviete. Napríklad: hanba! Chalani nestihli vyskúšať ani portské víno, ani miestnu špecialitu a to nasolenú tresku. Dala som im na tento výlet totiž iba tri dni, sťažila ešte aj 1000km presunom a ešte som im zadala, ako výzvu, robiť kliky kdekoľvek za akéhokoľvek počasia a zdravotného stavu. Inak Sorizzo mal sťažené podmienky ešte aj tým, že bol chorý. Takže sa dosť bál, že ked’ príde na losovanie: kto spí jednu noc vonku, že to padne na neho. Ale našťastie to bol Marek, kto bol vyslaný do ulíc Porta a skúsil, čo je to byť bez domova. Po čase prišla noc aj zima. Kamkoľvek Marek prišiel, nebol vítaný. Buď mali už zatvorené, alebo práve zatvárali. Lenže viete čo? Marek šiel na hlavnú stanicu a ako si tak sadal na lavičku, zistil, že má vo vrecku… No pozrite si to vo vlogu. Ani Marek nechcel na druhý deň prezradiť Sorizzovi, kde nakoniec celú noc spal. Mohlo ho aj poraziť od zvedavosti. 

Bola sranda pripravovať prvú cestu. Vo výzvach som ich ešte trošku šetrila. Nabudúce vymyslím niečo brutálnejšie ako kliky. Keby ste mali nejaké super tipy, sú vítané v správe na mojom IG profile @dominika.moravkova. Už sa fakt teším, čo som si vymyslela do najbližšej časti a ako sa budú tváriť, keď sa dozvedia destináciu. Ak vám nestačilo prečítať si blog, pozrite si vlog. A možete sa tešiť ešte na minimálne dva dalšie formáty, ktoré sú zatiaľ v procese. Napríklad pripravovaný podcast či after movie…. 

Čauteeeeeeee

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *