Priznávam sa hneď na začiatku, že nie som fanúšikom ázijského jedla. Najmä mi prekážajú stiesnené, ľuďmi narvané mini bistrá so špecifickou arómou lacného kari, prepáleného oleja a chilli, ktoré si ešte týždeň neviete vyprať z oblečenia, a hlavne ani umyť z vlasov.

Kambodža mi však dala facku hneď na začiatku. Žiaden smrad, žiadne pofidérne suroviny, naopak – čerstvé, kvalitné mäsko, šťavnaté zelené listy, ovocie aj zelenina. Áno, na trhoch a pouličných stánkoch miestami vládol zápach gastronomického zaváhania, ale aj to sa už so spomínanou slovenskou olejovou bistro peckou á la vyper si v save, nedalo porovnať.

Opakujem (preto o tom píšem s takým nadšením), že ja ako predstaviteľ nevyhľadávača ázijskej gastronómie, som bol skutočne ohúrený.🙂

Najväčšie pecky sme podľa mňa mali hneď v hoteli v Rokkhak River Resort. Už len “healthy breakfast” boli úctyhodným podpisom miestneho šéfkuchára, ktorý, ako sme sa neskôr dozvedeli, pracoval niekoľko rokov v medzinárodných hoteloch s vysokým štandardom.

Hlavné jedlá však vonkoncom za raňajkami nezaostávali. Dokonalé vyváženie farieb a vôní sa snúbilo s absolútnou harmóniou chute. Noo teraz síce trochu týmto popisom raňajok žartujem, ale kuknite fotky a uznajte sami.😉

Čerešničkou na pomyselnej torte kambodžských chutí, boli pre mňa fresh juice. Vyskúšali sme šťavu z manga, pomaranča ale aj moju najobľúbenejšiu z ananásu. Okrem bambusovej slamky pohár korunoval aj kúsok čerstvého ovocia nastoknutého na hrane pohára. To vám bola úplná šupa a až keď som ochutnal iný drink so sirupmi, uvedomil som si, koľko zbytočnej umeliny vlastne pijem.

Mimo resortu sme vyskúšali “pouličné” nudle, palacinky, áno neskôr (kvôli výzvam od Dominiky) aj tarantuly (nie, nemuseli sme ich chytať živé holými rukami) a chrobáky.

Šéfko z rezortu, s ktorým sme sa spriatelili, nás zobral aj do svojich iných dvoch reštaurácii, kde sme vyskúšali ďalšie zaručené lokálne špecialitky: pečené žaby, plnené kura na domáci spôsob, fermentovanú rybu, všakovaké miestne ovocie a zeleninu, šalát s mravcami – prevažne všetko kambodžsky (rozumej sakra) štipľavé.

Áno ochutnali sme aj krokodílie mäso, za ktorým sme museli vycestovať do tzv. plávajúcej dediny. Videli sme aj krokodíliu farmu a nahliadli sme do kuchyne, kde nám mäso pripravili. A ako chutilo? Bolo štipľavé, mastné, ale inak asi ako kvalitná morčacina…

Už teraz sme plní očakávaní, čo všetko ochutnáme vďaka Domčinému výberu destinácie nabudúce.

Sledujte projekt #ulietavamesi 🙂