Druhá destinácia musí byť totálna pecka!!! Povedala som si, keď som premýšľala nad tým, kam chalanov pošlem.

S mojim tímom (Jankom a Amáliou – lebo sú to zatiaľ jediní ľudia, s ktorými sa radím a ktorí vedia udržať tajomstvo, i keď Amália napreduje rýchlo, môže byť preto časom vyradená z tímu :D) som sa dlho radila a opäť sme robili prieskum zaujímavých destinácií, z ktorých Kambodža vyšla ako najlepšia voľba práve pre ich rozmanitú škálu jedál, ktoré by som ja nikdy do úst nedala – to mi samo ponúkalo veľmi chutné výzvy pre chalanov ááááž by jednému slinky stekali, ale mne teda absolútne nie. Jaaaa sa prekonávam už aj pri pohľade na moju dcéru, keď si vychutnáva neprepečenú kuraciu kožu a zjedla by ju najradšej každému z taniera. V duchu si len vravím: kolagén, vitamíny, zdravý vývin, … (keď už sme pri tom, tak keď kolagén tak ja radšej v práškovej forme od Powerlogy) 

Predstava, že zjem tarantulu, chrobáka, larvu, hada, žabu, krokodíla, opicu, žirafu, slona, je pre mňa absolútne nepredstaviteľná. Ale v Kambodži, okrem posledných troch vymenovaných zvierat, zjedia všetko čo sa hýbe. Dôkazom je aj tvrdenie domácich: Keď sa Marek spýtal, že sa dočítali na internete, že v ich krajine majú údajne asi 12 jedovatých hadov a pavúkov, tak domáci len prikývol, že je to pravda, na čo sa Marek spýtal: ,,A kde sú? Nestáva sa, že prídu aj medzi ľudí?” Domáci odpovedal: ,,Nie, medzi ľudí nechodia, lebo by sme ich zjedli!” Oukeeeej, tak to už čo je, hahaha. Vo výzvach som tiež chcela pritvrdiť, a síce som im nedala za úlohu nájsť za mestom jedovatého hada a zjesť ho, ale dala som Marekovi za úlohu, primiešať Sorizzovi tarantulu do raňajok. Ako to dopadlo si môžete pozrieť vo vlogu. 

Ja som sa teda dobre pobavila. Samozrejme Sorizzo sa cítil ukrátene. Tvrdil, že dostal výzvu pre škôlkara. Mal totiž hodiť Mareka nečakane do bazéna. (Ale veď je to vtipné:)) a ako Sorizza poznám, tak som Mareka trochu šetrila, lebo Sorizzo by mu podľa mňa tú tarantulu aj živú zalial mliekom… No lenže sa cítil nespravodlivo, že on má takú ľahkú úlohu a tak prinútil Mareka, aby tiež ochutnal tarantulu. Marek, pocity: ako chutí pečená tarantula? ,,Ako chutne nakorenené prepečené mäso. Delí vás od vychutnávania si tejto delikatesy iba jedno … vaša psychika.” Viac o gastronomickom ulietavaní si, píše Marek v tomto blogu. – Ako chutia krokodíly?

Čo som robila ja, kým chalani “tvrdo pracovali?” Pozrite sa, chalani boli preč pred Vianocami, o oddych, zábavu aj prácu som mala postarané. Voľné dni som si užívala s vyloženými nohami, popri tom som písala veľmi zaujímavý blog pre Generali balans  (odporúčam prečítať), ktorí si s nami ulietavajú na našom projekte #ulietavamesi. V ich blogu samozrejme nájdete iné veci a pikošky, ako tu 🙂

Okrem jedla ma zaujalo miesto Angkor Thom – je to mestský komplex vybudovaný za vlády Džajavaramana VII. (1181-1220). Už názov značí, že je to niečo veľkolepé. Angkor Thom znamená ,,veľké mesto”. Už len brány majú výšku 20 m. Steny mesta sú postavené na štvorcovom pôdoryse so stranami zodpovedajúcimi svetovým stranám. Dĺžka týchto stien je zhruba 13 km a výška 8 m. Okolo nich je 100 m široký obranná vodná priekopa. V r. 1992 bol Angkor spolu s ďalšími angkorskými pamiatkami zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.  Takže pri Angkor Thom si chalani môžu odfajknúť – tam jsem byl taky. 

Dávno obohratá platňa, že som v Portugalsku dohnojila ubytko, môže doznieť. Práve v Siem Reap som si napravila reputáciu a pohľad na ubytovanie v Rokkhak River Resort vás jasne uistí, že okrem toho, že sebe doprajem oddych, chalanom doprajem veľký štýl. Podľa mňa keď tam prišli, padli rovno na zadok, čo je jasne vidieť vo vlogu 🙂  

Ako ste si mohli všimnúť na Instagrame som vás nechala hlasovať za to, či im dáme pridaný challenge a to ochutnať krokodílie mäso. Spravila som to preto, aby ste mohli nejako interagovať a pozmeniť dianie vo vlogu. Inak z toho vznikla vtipná telenovela (viac v vlogu), no pozrite si ju, myslím, že za to stojí. 

Dúfam, že mi odpustí každý z vás, že som to tým pekným krokodílikom urobila. Ja verím, že sa k nim v kuchyni správali najviac humánne ako sa len dalo. Ale keď už vyskúšať národnú kuchyňu, tak toto patrí ku Kambodži. A je veľmi faaaajn v tomto prípade, že chalani nemajú na nič intoleranciu a že zjedia zatiaľ všetko, čo nezje ich. Takže sa teším na to, aké domáce špeciality ochutnajú aj v iných krajinách. 😛 

Zábavy pri pečení sme si tiež s Amáliou užili habadeeeej. Pozrite sa už len na ten šibalský úsmev, to nie je nevinnosť, to je o krok vpred, keď sa pozriete ako má už pripravené cesto v hrsti, ktoré skončí hocikde len nie tam, kde má. :DDDDD No a práce v domácnosti nie je nikdy málo. 

Táááákže. Po Vianociach nechám chalanov chvíľku vstrebať zážitky a ja sa pustím do prípravy ďalšej destinácie. Už teraz sa neviem dočkať.

Opatrujte sa.

Dominika