#Ulietavamesi​ 1 – Portugalsko

Blog, aký ešte nikto nikdy nikde inde…

Rok sa s rokom stretol a my sme ešte stále nevychladli zo zážitkov, na ktorých sme si uleteli, a teda radi by sme sa podelili. Rozbehlo sa nám to tak rýchlo že sme sa to nestihli písomne zvečniť. A potom prišiel „Veď Viete Kto“.. O tom reč bude, ale až o pár písmeniek nižšie.  

Domča v prvom blogu pekne zhrnula, o čom #Ulietavamesi bude. A ak ste nevideli ešte zostrih z našej prvej cesty, stačí keď navštívite túto url adresu. Veď vlastne,  pokiaľ ste aj nechceli, Youtube vám ich ponúkol 🙂

V týchto pár riadkoch by sme vám však radi zhrnuli to, čo sa do videa nezmestilo, naše rady, tipy, dojmy, čo nás prekvapilo a naopak, na čo by ste sa mali pripraviť a nikto vás na to dopredu pri ceste do neznáma nepripraví.  Malé upozornenie, vyjadrenia sú autentické a prudko subjektívne. A ako ste už na nás zvyknutí, neponúkame úplne štandard travel bloger obsah.

Začiatky…

Naša prvá destinácia bolo Portugalsko. To sme celkom neprekvapivo uhádli. Nielen preto, že na letenkách bolo napísané Faro.

Prvú časť #Ulietavamesi Domča nahrávala v PlatforHouse, krásne priestory pre kreatívcov všetkého druhu. Prečo o tom píšeme? Lebo pre nás je to druhýkrát “tenkrát poprvé”. Tu vznikla myšlienka #Ulietavamesi a aj sme tu krstili náš prvý album. A to bolo ešte dávno predtým, než bol na Slovensku známy ClubHouse :-).

Aká prvá asociácia nám napadla pri Portugalsku? Sorizzovi sa hneď v hlave lámali vlny z Nazaré a spomenul si na horúcu krv kámoša  z Erasmu, ktorý bol Portugalec. A Marekovi? Ani sa nevedel vyjadriť.

Čo si zbaliť do Portugalska?

Radi by sme vám poradili, ale my sme nevedeli, kam poletíme … Podľa najlepšieho slovenského meteorológa je však odporúčanie nasledovné, citujeme:

„Najlepší čas na dovolenku v Portugalsku je v rozmedzí mesiacov Január až December, kedy tu je hlavná sezóna.“

Koniec citátu. Portugalsko leží na západe európskej pevniny a nachádza sa tu aj najzápadnejší bod Európy, Capo de Roca. Ten je od Fara vzdialený približne 310 km a dostanete sa tam po takmer trojhodinovej ceste, ktorá je spoplatnená. Prečo spomíname tie spoplatnené cesty? Pretože Domča nás z nevysvetliteľných dôvodov ubytovala v Porte. Je to asi rovnako nevysvetliteľné, ako to, prečo nie je Porto hlavné mesto Portugalska.

Takže pred nami bolo asi 500 kilometrov. Tá cesta nás vyšla omnoho viac na mýtnych poplatkoch ako stojí celoročná diaľničná známka na Slovensku. Výška mýta v Portugalsku závisí od prejdenej vzdialenosti a kategórie vozidla. Orientačne sa diaľničné poplatky pohybujú od 6,00 € do 9,00 € na 100 km. Je to spôsobené tým, že platíte akoby v každom districte. Mýtny systém tam na hraniciach jednotlivých úsekov vždy vlastní niekto iný a každá samospráva si tak určuje cenu sama. Viac o poplatkoch na portugalských cestách nájdete tu.

Aby sme však dokončili odstavec o počasí… Portugalsko obmýva Atlantický oceán, Tomáš Hafner by vám do uška zaspieval, že je to raj surferov, takže tu môžete stráviť aj krásnu letnú dovolenku pri mori, ale aj zimnú v niektorom z lyžiarskych stredísk. Celoročne si udržiava príjemné teploty, ktoré zväčša neklesajú pod 15ºC.

Inak Faro je tiež napríklad jedno z miest, odkiaľ sa ľahko dostanete na Azorské ostrovy. Ostrovy sú označované aj ako európsky Havaj. Hádam aj tam nás raz Domča pošle… Prosíme vás, dajte jej to do najbližších tipov.

Oblečenie teda prispôsobte sezóne. Na čo určite treba myslieť pred cestou do Portugalska je dobré pyžamko! Vo väčšine ubytovacích zariadení nie sú radiátory a nekúri sa ani cez zimu. V hoteloch aj apartmánoch sú na prikrytie len plachty. Majú aj naše klasické periny, ale to si musíte všimnúť, že na nich nespíte. Sorizzo vámm odhalí veľké tajomstvo vo vlogu.

Čo v Porte nevynechať, a čo si tam nechať ako dôvod ďalšej návštevy

Pol dňa sme šoférovali, na obdivovanie Porta nám ostalo teda nie veľa času… No napriek tomu  sme chceli toho zažiť a vidieť čo najviac, a samozrejme vám aj sprostredkovať.

Obaja sme sa zhodli na tom, že Porto má veľmi magickú atmosféru. Od impozantných mostov ponad rieku Douro, jej nábrežie cez Ribeiru, až po pobrežie oceánu, kde si viete užiť surfovanie, barbeque, majáky, silu vĺn i úžasnú architektúru všetko. 

Dominantami mesta Porta je šesť oblúkových mostov. Najslávnejším a tiež najnavštevovanejším je dvojposchodový most Ponte de Dom Luís I., čiže Most Ľudovíta I., vedúci cez rieku Douro. Mohutný železný most oddeľujúci Porto od priľahlej štvrti portského vína Vila Nova Gaia trochu pripomína známu Eiffelovu vežu, v polohe naležato. A neuveríte, bol postavený podľa návrhov samotného Gustava Eiffela.

Ribeira je jedna z najkrajších častí historického centra mesta. Malé farebné domčeky vám zoberú dych. Táto časť mesta si zachováva ducha dávnych čias. Život prebieha na ulici, ľudia medzi sebou klebetia, predávajú si domáce výrobky, početné kaviarničky či reštaurácie navodia magickú pohodu.

Keď už sme pri tej mágii. Už tušíte, prečo sme v úvode spomenuli veď viete koho? Áno, Porto je rodiskom Harryho Pottera, najznámejšieho čarodejníka súčasnosti. Tu, v krásnej kaviarni, Majestic café, Joanne Rowlingová napísala prvé diely. Kaviareň je síce trošku drahšia a občas si vyžaduje aj rezerváciu, prípadne si pár desiatok minút počkáte pred dverami, no oplatí sa. Budovu budete obdivovať aj zvonku. Ak ste milovníkmi sladkostí, skúste obľúbený portugalský zákusok Pastel de nata. Košíček plnený smotanovou krémovou náplňou s príchuťou škorice sa podáva upečený dozlata a posypaný škoricovým cukrom. So šálkou lahodnej kávy s kvapkou Amaretto sa postará o gastronomický zážitok a atmosféru vám doladí živá hudba z piana. 

Joanne sa inšpirovala aj školskými uniformami, ktoré portugalskí študenti stále nosia. Podobné sa nosili aj na Rokforte. No a najväčším lákadlom v tomto smere je majestátne kníhkupectvo Livraria Lello, ktoré sa stalo predlohou slávnej knižnice v Rokforte.

Tancujúce chuťové poháriky

Je o nás známe, že…. doplňte. Dobre teda, keď už sme vám roztancovali vaše chuťové poháriky niečím sladkým, trošku budeme pokračovať.

Všetko, čo sme v Portugalsku jedli, bolo ú-ža-sné. Ešte sem-tam si v snoch oblížeme prsty. No napriek tomu sme slávne portské jedlo „francesinha“ neochutnali, pretože sme o ňom nevedeli. Aj takéto obety prináša so sebou princíp #Ulietavamesi. Ale uznajte, sendvič plnený hovädzím steakom, šunkou a volským okom a klobásou, prekrytý plátkom roztopeného syra a poliaty omáčkou z piva a bieleho vína, príloha hranolky…. Fuuu, no o dôvod viac sa tam vrátiť. Legendy hovoria, že je to naozaj veľmi veľmi chutné.

Keď sa však povie Porto asi vám napadne aj portské víno. Áno, to skutočne pochádza odtiaľto, jediné a pravé portské víno je z Porta. Nie je to ako ruské vajce či francúzska polievka. Ak budete mať čas, určite si zájdite do miestnej pivničky či vinárničky alebo prijmite pozvanie na loď, ktorá sa plaví po rieke Douro a je spojená s ochutnávkou miestneho vína. No dajte pozor, aby ste sa neprevínili. Portské víno má až 20%, je to dezertné vínko a nepije sa z klasických „vínových“ pohárov.

A pri víne ešte chvíľu ostaneme. Už teda len pri zátke.  Tá je vyrobená z korku. Portugalci však vedia vyrobiť z korku peňaženky, náušnice, klobúky, mokasínky aj šľapky, kabelky a dokonca aj pohľadnice. V čom spočíva ich tajomstvo? 

Dajme si ekonomické okienko

Korok je pre Portugalsko surovinou číslo 1 aj vďaka klimatickým podmienkam, ktoré dávajú predpoklad na rast korkových dubov. Korkové lesy v Portugalsku tvoria až 1/3 celkovej svetovej plochy. Najviac sa ich rozprestiera v regióne Alentejo, o čosi menej lesov nájdeme v centrálnej časti či na juhu v Algarve.

Zaujímavým ukazovateľom je celková výroba. Portugalsko vyprodukuje ročne až 100 000 tón korku, čo je presne polovica zo svetovej výroby. Niet sa čomu čudovať, keďže pre krajinu je jedným z hlavných pilierov ekonomiky. Jeho najväčšími odberateľmi sú Francúzsko, USA, Španielsko, Taliansko, keďže ¾ všetkých výrobkov korku tvoria korkové zátky určené pre vínny priemysel.

A ak si chcete zobrať kúsok Portugalska domov, určite si vezmite kúsok   kachličky!

Modrobiele azulejos

Zaujímavá je aj portugalská architektúra, ktorej typickým prvkom sú modrobiele, ručne maľované kachlice zvanej “azulejos”. Týmito kachličkami je nielen v Porte, ale aj v celom Portugalsku ozdobený prakticky každý druhý palác, kostol, meštiansky dom a dokonca aj budova stanice. Nielen pri tomto sme si uvedomili, aká nádherná a inšpiratívna je ich historická architektúra.

Domov sme prišli bohatší…o pár svalov

Pod Dominikinou taktovkou sme si prešli aj mnohými netradičnými situáciami. Napríklad sme klikovali. Len tak, kdekoľvek. Čo na to Portugalci? Ani nič. Nevieme či sú na to zvyknutí, alebo len takí tolerantní. No každopádne nám vždy boli nápomocní. Ich južanská pohoda na nás zanechala stopy a radi by sme sa tam vrátili. Možno si to najprv poriadne odžili a potom pre vás točili. Ale o tom nabudúce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *